“- Som bohatá ako škriatok, - odvetila Pippi. - Cirkus si môžem vždy kúpiť. Hoci o nič nebudem bohatšia, keď budem mať viacej koní. Klaunov a pekné paničky môžem zatvoriť do skrine, ale s koňmi to bude horšie. - Trdlo, - povedal Tommmy. - Cirkus si nekúpiš. Ale musíš zaplatiť za vstupenku, keď sa ta chceš ísť pozrieť, rozumieš? - Ježiškove husličky! - zhrozila sa Pippi a zavrela oči. - Za pozeranie sa musí platiť? A ja pozerám celé dni! Ktovie, koľko peňazí som už prekukala!”

“Počas jedného takéhoto kriku, keď tatino naháňal maminu po byte s rybou, ktorá mala ešte oči, som si uvedomila, že neviem, čo budem robiť, keď tu nebudú. Nejde o to, že si neviem navariť nič iné ako párky alebo že budem chodiť v pokrčených veciach, lebo neznášam žehlenie, alebo že nebudem mať z čoho platiť nájom, pretože si neviem predstaviť, že ma niekto zamestná. Prinajhoršom budem hladná, nezamestnaná a pokrčená, ale ako môže človek existovať bez svojich rodičov?”

“Boli sme si takí blízki, až ma to desilo. Obával som sa, čo sa stane, až si už nebudeme môcť byť bližší. Čím bližšie, tým ďalej?”

“Je dobré mať peniaze a veci, ktoré si za peniaze kúpite. Dobré je však občas skontrolovať, či ste nestratili veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nedajú.”

“Nech si disidenti aj nedisidenti hovoria a myslia, čo chcú. Hovorím vždy len za seba a svoj život. A za to všetko, aj za omyly a pravdy si osobne zodpovedám. To platí aj dnes a naveky. Každý deň sa človek rozhoduje, je to voľba alternatívy maximálne smerujúcej k pravde a optimálnosti. Chcel som len žiť dôstojne a konať slobodne až po hranicu daných možností. Nič viac a nič menej.”

“Keď hovoríme o fiškálnej únii, budeme s tým súhlasiť vtedy, keď to bude znamenať prísne, vynútiteľné, automatické pravidlá, sankcie, ktoré môžu znamenať aj zníženie rozpočtovej suverenity v krajinách, ktoré nedodržiavajú pravidlá, ktoré robia nezodpovednú politiku vytvárania deficitov a dlhov. Zdá sa, že takéto videnie sa presadzuje.”