“Milujem tie noci, keď je človek z vlastnej vôle sám doma.”

“Keď človek vstúpi do politiky, je to, ako keby sa dal od hlavy po päty natrieť hovnom. Prvá jeho starosť je, ako to postupne, po maličkých kúsočkoch zo seba dostať. Ale potom... potom si jedného pekného dňa povie, že veď načo.”

“Keď spoznáš lásku ... láska je to, vďaka čomu hodno žiť. Keď s ňou každý deň žiješ. Zobúdzaš sa s ňou, držíš sa jej v nepohode a po prežitej nočnej more. Keď je láska tvoje útočisko pred smrťou, čo nás obklopuje a napĺňa ťa až po okraj, že to ani nedokážeš vyjadriť.”

“Počas jedného takéhoto kriku, keď tatino naháňal maminu po byte s rybou, ktorá mala ešte oči, som si uvedomila, že neviem, čo budem robiť, keď tu nebudú. Nejde o to, že si neviem navariť nič iné ako párky alebo že budem chodiť v pokrčených veciach, lebo neznášam žehlenie, alebo že nebudem mať z čoho platiť nájom, pretože si neviem predstaviť, že ma niekto zamestná. Prinajhoršom budem hladná, nezamestnaná a pokrčená, ale ako môže človek existovať bez svojich rodičov?”

“Kajti človek je zares živ šele, ko ga ni več strah živeti ali umreti.”

“Nemá smysl zlobit se na někoho za to, že je sám sebou a stará se o vlastní zájmy.”