“Prečítal som si Klausov list Mečiarovi, išiel som sa vyšabliť a potom som ho upravil pre svoju krátku správu bývalému premiérovi k sedemdesiatke: Vážený pán Vladimír Mečiar! Poznal som Vás ako politika, ktorý nevie dodržať slovo. A to nebolo a nie je v českej a slovenskej politike výnimočné. Poznal som Vás ako ako človeka, ktorý sa nebojí riskovať a pokojne so svojimi komplicmi okradne krajinu o miliardový majetok a organizuje štátom objednané kriminálne činy, násilné útoky či dokonca vraždy. Súčasne som Vás poznal ako štátnika, ktorý dokonale ovláda umenie klamať, manipulovať médiá a šíriť štátnu propagandu jedného názoru. Pre svoju zem a pre svoj národ ste nehľadali racionálne riešenia zásadných problémov. A to v dobe veľkých existenčných neistôt, ktoré väčšina občanov pociťuje dodnes, ale Vy a Vaša rodina a Vaši spojenci už dávno nie. Vôbec ma neprekvapuje, že svoju sedemdesiatku oslavujete v blahobyte, spokojne a šťastne na slobode, a nie vo väzení, kam podľa mňa patríte. A vlastne ma ani nezaráža, keď Vám blahoželajú premiér slovenskej republiky aj český prezident - vo svojej podstate sa podobáte ako vajce vajcu. Vaša verzia mafiánskeho kapitalizmu sa zakorenila mimoriadne hlboko. Pri príležitosti Vášho životného jubilea Vám úprimne želám, nech Vás nesúdi len história.”

“To, že sa vám nepáči obraz v zrkadle, ktoré sa vám niekto rozhodol nastaviť, nie je problém ani zrkadla a ani toho, kto vám ho nastavil. Tvár v ňom je totiž vaša.”

“Odídem. Konečne. Už som bol príliš dlho na jednom mieste. Treba opäť zmeniť vzduch. Je ešte toľko vecí, ktoré nepoznám, je ešte toľko príbehov, ktoré musím vyrozprávať. Vlastne sa všade cítim dobre, iba tam nie, kde práve som.”

“Jazykom, ktorý pozná minulý podmieňovací spôsob, sa nikdy nedostaneme k podstate. Každý náš krok k pravde smeruje k jej popretiu. Škoda každého by a keby. Nedá sa predsa zmeniť niečo, čo sa stalo, a už vôbec nič sa nedá robiť s tým, čo sa stane.Čo nie je, ani nemohlo byť.Tak.”

“- Som bohatá ako škriatok, - odvetila Pippi. - Cirkus si môžem vždy kúpiť. Hoci o nič nebudem bohatšia, keď budem mať viacej koní. Klaunov a pekné paničky môžem zatvoriť do skrine, ale s koňmi to bude horšie. - Trdlo, - povedal Tommmy. - Cirkus si nekúpiš. Ale musíš zaplatiť za vstupenku, keď sa ta chceš ísť pozrieť, rozumieš? - Ježiškove husličky! - zhrozila sa Pippi a zavrela oči. - Za pozeranie sa musí platiť? A ja pozerám celé dni! Ktovie, koľko peňazí som už prekukala!”

“Keď človek vstúpi do politiky, je to, ako keby sa dal od hlavy po päty natrieť hovnom. Prvá jeho starosť je, ako to postupne, po maličkých kúsočkoch zo seba dostať. Ale potom... potom si jedného pekného dňa povie, že veď načo.”