“Su to fragmenty fantazii neznamych ludi. Spolecne prezivana halucinacia. Psychopaticke plody masovej kultury. Sny, ktore snival niekto iny a teraz patrili mne.”

“Prečítal som si Klausov list Mečiarovi, išiel som sa vyšabliť a potom som ho upravil pre svoju krátku správu bývalému premiérovi k sedemdesiatke: Vážený pán Vladimír Mečiar! Poznal som Vás ako politika, ktorý nevie dodržať slovo. A to nebolo a nie je v českej a slovenskej politike výnimočné. Poznal som Vás ako ako človeka, ktorý sa nebojí riskovať a pokojne so svojimi komplicmi okradne krajinu o miliardový majetok a organizuje štátom objednané kriminálne činy, násilné útoky či dokonca vraždy. Súčasne som Vás poznal ako štátnika, ktorý dokonale ovláda umenie klamať, manipulovať médiá a šíriť štátnu propagandu jedného názoru. Pre svoju zem a pre svoj národ ste nehľadali racionálne riešenia zásadných problémov. A to v dobe veľkých existenčných neistôt, ktoré väčšina občanov pociťuje dodnes, ale Vy a Vaša rodina a Vaši spojenci už dávno nie. Vôbec ma neprekvapuje, že svoju sedemdesiatku oslavujete v blahobyte, spokojne a šťastne na slobode, a nie vo väzení, kam podľa mňa patríte. A vlastne ma ani nezaráža, keď Vám blahoželajú premiér slovenskej republiky aj český prezident - vo svojej podstate sa podobáte ako vajce vajcu. Vaša verzia mafiánskeho kapitalizmu sa zakorenila mimoriadne hlboko. Pri príležitosti Vášho životného jubilea Vám úprimne želám, nech Vás nesúdi len história.”

“effect of social sites on search engines”

“When on the island I sometimes imagined an inverse world, in which concert halls would be turned over to the sounds of rain and the rustling of winds while in the treetops and on the weirs and behind the walls of factories, sonatas and symphonies would ring out; in a world such as this the damp on the plastering of walls would probably form coherent text while the pages of books would be covered with indistinct marks.”

“There is an endless chain of cities, a circle without beginning or end, over which there breaks unrelentingly a shifting wave of laws. There is the city-jungle and the city where people live in the pillars of tall viaducts that crisscross each other in countless overpasses and underpasses, the city of sounds and nothing else, the city in the swamp, the city of smooth white balls rolling on concrete, the city comprising apartments spread across several continents, the city where sculptures fall endlessly from dark clouds and smash on the paving stones, the city where the moon’s path passes through the insides of apartments. All cities are mutually the center and periphery, beginning and end, capital and colony of each other.”

“This, too, is for the better!”

“The schoolmaster is termed, classically, Ludi Magister, because he deprives boys of their play.”