“Je tak jasne, ze v dlhodobom horizonte je nutna restrukturalizacia celkoveho verejneho dlhu a jeho ciastocne odpisanie zhruba na urovni 65% z tejto sumy. Ako druhy krok je nutny predaj majetku statu, co by mohlo znizit dlh o dodatocnych 20% HDP. Z vynosov z privatizacie je nutne oddlzit a rekapitalizovat grecke banky, respektive vytvorit tak domace zdroje kapitalu na financovanie statneho dlhu, kedze po znizeni ratingu a poslednej emisii je uz jasne, ze na trhu si Grecko vie pozicat len kratkodobo, teda do jedneho roka. Pokial sa tieto kroky co najskor neurobia, hrozi kolaps celeho greckeho financneho systemu a nie len vyhlasenie defaultu krajiny. Vsetky tieto kroky by navyse mali prebehnut este predtym, nez budu v juni publikovane vysledky stresovych testov europskych bank.”

“Pokud je to tak, že můžeme žít jen malou část z toho, co je v nás - co se stane se zbytkem?”

“Diskusia o problémoch eurozóny sa na Slovensku zneužívala nielen pred voľbami, ale aj po nich. Prezentované postoje sa dosiaľ niesli skôr v rovine emócií a politických hesiel. Slovenskí politici si však zrejme neuvedomujú, že z hľadiska momentálne platnej legislatívy, ale ani z politického či praktického hľadiska nemožno z eurozóny len tak jednoducho vystúpiť a legálne nemožno ani žiadnu z krajín eurozóny vylúčiť. Rozpad eurozóny by znamenal koniec Európskej únie samotnej, čo by neprospelo žiadnej z krajín a poznačilo vývoj v Európe na niekoľko desaťročí dopredu. Ekonomická a monetárna únia (EMÚ) totiž ako taká nemá právnu subjektivitu. Samotná EMÚ je integrálnou súčasťou EÚ, o čom hovorí aj protokol Maastrichtskej zmluvy. Európska únia je teda už od svojho založenia úniou menovou. Všetky krajiny, ktoré vstupujú do EÚ, preberajú na seba záväzok skôr či neskôr prijať na ich území euro ako platidlo. Krajiny, ktoré euro dosiaľ neprijali, majú zatiaľ udelenú derogáciu, teda dočasné odloženie tejto povinnosti. No záväzok prijať euro naďalej trvá. Prakticky môžeme hovoriť o tom, že krajiny, ktoré majú euro, ale aj tie ostatné v eurozóne "uviazli".”

“Ja nikomu jeho názor neberiem, len sa z neho vysmievam. A to je rozdiel.”

“... ono je to vždycky tak, že svatbou se ze dvou lidí stane jeden. Důležité je, který z nich.”

“Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.”