“Scenár postupného oživenia európskej a teda aj slovenskej ekonomiky je aj naďalej vystavený viacerým rizikám. Tieto obavy vychádzajú najmä z faktu, že spúšťacím mechanizmom súčasnej recesie bola systémová kríza vo finančnom sektore, kde pretrvávajú naďalej problémy a treba otvorene povedať, že situácia sa nijako nezlepšuje ani za posledné roky. Európsky finančný systém nie je zdravý a pseudoriešenia dlhovej krízy vo forme prekrývania starých dlhov novými nie sú správne a celkový dlh v Európe nezmenšujú. No a v neposlednom rade treba spomedzi ďalších rizikových faktorov ohrozujúcich pozitívny vývoj Slovenska a EÚ uviesť slabú kondíciu trhu práce a už spomínaný nepriaznivý stav verejných financií vo väčšine krajín EÚ, čo v kombinácii s dlhovou krízou a problémami jednotlivých krajín prefinancovať svoj dlh zatiaľ nenabáda k prílišnému optimizmu.”

“Diskusia o problémoch eurozóny sa na Slovensku zneužívala nielen pred voľbami, ale aj po nich. Prezentované postoje sa dosiaľ niesli skôr v rovine emócií a politických hesiel. Slovenskí politici si však zrejme neuvedomujú, že z hľadiska momentálne platnej legislatívy, ale ani z politického či praktického hľadiska nemožno z eurozóny len tak jednoducho vystúpiť a legálne nemožno ani žiadnu z krajín eurozóny vylúčiť. Rozpad eurozóny by znamenal koniec Európskej únie samotnej, čo by neprospelo žiadnej z krajín a poznačilo vývoj v Európe na niekoľko desaťročí dopredu. Ekonomická a monetárna únia (EMÚ) totiž ako taká nemá právnu subjektivitu. Samotná EMÚ je integrálnou súčasťou EÚ, o čom hovorí aj protokol Maastrichtskej zmluvy. Európska únia je teda už od svojho založenia úniou menovou. Všetky krajiny, ktoré vstupujú do EÚ, preberajú na seba záväzok skôr či neskôr prijať na ich území euro ako platidlo. Krajiny, ktoré euro dosiaľ neprijali, majú zatiaľ udelenú derogáciu, teda dočasné odloženie tejto povinnosti. No záväzok prijať euro naďalej trvá. Prakticky môžeme hovoriť o tom, že krajiny, ktoré majú euro, ale aj tie ostatné v eurozóne "uviazli".”

“To, že sa vám nepáči obraz v zrkadle, ktoré sa vám niekto rozhodol nastaviť, nie je problém ani zrkadla a ani toho, kto vám ho nastavil. Tvár v ňom je totiž vaša.”

“Prečítal som si Klausov list Mečiarovi, išiel som sa vyšabliť a potom som ho upravil pre svoju krátku správu bývalému premiérovi k sedemdesiatke: Vážený pán Vladimír Mečiar! Poznal som Vás ako politika, ktorý nevie dodržať slovo. A to nebolo a nie je v českej a slovenskej politike výnimočné. Poznal som Vás ako ako človeka, ktorý sa nebojí riskovať a pokojne so svojimi komplicmi okradne krajinu o miliardový majetok a organizuje štátom objednané kriminálne činy, násilné útoky či dokonca vraždy. Súčasne som Vás poznal ako štátnika, ktorý dokonale ovláda umenie klamať, manipulovať médiá a šíriť štátnu propagandu jedného názoru. Pre svoju zem a pre svoj národ ste nehľadali racionálne riešenia zásadných problémov. A to v dobe veľkých existenčných neistôt, ktoré väčšina občanov pociťuje dodnes, ale Vy a Vaša rodina a Vaši spojenci už dávno nie. Vôbec ma neprekvapuje, že svoju sedemdesiatku oslavujete v blahobyte, spokojne a šťastne na slobode, a nie vo väzení, kam podľa mňa patríte. A vlastne ma ani nezaráža, keď Vám blahoželajú premiér slovenskej republiky aj český prezident - vo svojej podstate sa podobáte ako vajce vajcu. Vaša verzia mafiánskeho kapitalizmu sa zakorenila mimoriadne hlboko. Pri príležitosti Vášho životného jubilea Vám úprimne želám, nech Vás nesúdi len história.”

“Je dobré uvedomiť si, že človek je smrteľný. Šťastie potom spočíva v tom, že žijem. To, že sa ráno prebudím, by malo byť dostatočným dôvodom na šťastie, aj keby to malo byť prebudenie do veľkého trápenia. Každé trápenie, ktoré je na nás zoslané, je možno určené na to, aby sme v sebe pokročili a vyrástli.”

“Je tak jasne, ze v dlhodobom horizonte je nutna restrukturalizacia celkoveho verejneho dlhu a jeho ciastocne odpisanie zhruba na urovni 65% z tejto sumy. Ako druhy krok je nutny predaj majetku statu, co by mohlo znizit dlh o dodatocnych 20% HDP. Z vynosov z privatizacie je nutne oddlzit a rekapitalizovat grecke banky, respektive vytvorit tak domace zdroje kapitalu na financovanie statneho dlhu, kedze po znizeni ratingu a poslednej emisii je uz jasne, ze na trhu si Grecko vie pozicat len kratkodobo, teda do jedneho roka. Pokial sa tieto kroky co najskor neurobia, hrozi kolaps celeho greckeho financneho systemu a nie len vyhlasenie defaultu krajiny. Vsetky tieto kroky by navyse mali prebehnut este predtym, nez budu v juni publikovane vysledky stresovych testov europskych bank.”