“Rakovina mi po troche dáva všetko, čo vďaka nej strácam. Starch z bolesti a zo smrti, sen o nesmrteľnosti a nezraniteľnosti, radosť z voľnosti, korzet osamelosti, nerozhodnosť, úzkosť nad otázkou, či ešte dokážem ľúbiť. Oberá ma o moje ľahostajné driemoty a odmieta ich vrátiť.”

“Diskusia o problémoch eurozóny sa na Slovensku zneužívala nielen pred voľbami, ale aj po nich. Prezentované postoje sa dosiaľ niesli skôr v rovine emócií a politických hesiel. Slovenskí politici si však zrejme neuvedomujú, že z hľadiska momentálne platnej legislatívy, ale ani z politického či praktického hľadiska nemožno z eurozóny len tak jednoducho vystúpiť a legálne nemožno ani žiadnu z krajín eurozóny vylúčiť. Rozpad eurozóny by znamenal koniec Európskej únie samotnej, čo by neprospelo žiadnej z krajín a poznačilo vývoj v Európe na niekoľko desaťročí dopredu. Ekonomická a monetárna únia (EMÚ) totiž ako taká nemá právnu subjektivitu. Samotná EMÚ je integrálnou súčasťou EÚ, o čom hovorí aj protokol Maastrichtskej zmluvy. Európska únia je teda už od svojho založenia úniou menovou. Všetky krajiny, ktoré vstupujú do EÚ, preberajú na seba záväzok skôr či neskôr prijať na ich území euro ako platidlo. Krajiny, ktoré euro dosiaľ neprijali, majú zatiaľ udelenú derogáciu, teda dočasné odloženie tejto povinnosti. No záväzok prijať euro naďalej trvá. Prakticky môžeme hovoriť o tom, že krajiny, ktoré majú euro, ale aj tie ostatné v eurozóne "uviazli".”

“Počas jedného takéhoto kriku, keď tatino naháňal maminu po byte s rybou, ktorá mala ešte oči, som si uvedomila, že neviem, čo budem robiť, keď tu nebudú. Nejde o to, že si neviem navariť nič iné ako párky alebo že budem chodiť v pokrčených veciach, lebo neznášam žehlenie, alebo že nebudem mať z čoho platiť nájom, pretože si neviem predstaviť, že ma niekto zamestná. Prinajhoršom budem hladná, nezamestnaná a pokrčená, ale ako môže človek existovať bez svojich rodičov?”

“Z transatlantických hovorov ma ide rozhodiť, lebo v pozadí počujem šum oceánu a som celá nervózna, že nás počúvajú ryby alebo čo.”

“Sen de fark ettin mi? Az, dediğin, küçücük bir kelime. Sadece A ve Z. Sadece iki harf. Ama aralarında koca bir alfabe var. O alfabeyle yazılmış onbinlerce kelime ve yüzbinlerce cümle var. Sana söylemek isteyip de yazamadığım sözler bile o iki harfin arasında.”

“zrozumiał ostatecznie coś, co sam o tym nie wiedząc, wielokrotnie przeczuwał: że można jednocześnie i z równym bólem kochać wiele kobiet, żadnej z nich nie zdradzając. (...) ,,Serce ma więcej pokoi niż mój k*****ki hotel".”