“Jazykom, ktorý pozná minulý podmieňovací spôsob, sa nikdy nedostaneme k podstate. Každý náš krok k pravde smeruje k jej popretiu. Škoda každého by a keby. Nedá sa predsa zmeniť niečo, čo sa stalo, a už vôbec nič sa nedá robiť s tým, čo sa stane.Čo nie je, ani nemohlo byť.Tak.”

“Boli sme si takí blízki, až ma to desilo. Obával som sa, čo sa stane, až si už nebudeme môcť byť bližší. Čím bližšie, tým ďalej?”

“Nech si disidenti aj nedisidenti hovoria a myslia, čo chcú. Hovorím vždy len za seba a svoj život. A za to všetko, aj za omyly a pravdy si osobne zodpovedám. To platí aj dnes a naveky. Každý deň sa človek rozhoduje, je to voľba alternatívy maximálne smerujúcej k pravde a optimálnosti. Chcel som len žiť dôstojne a konať slobodne až po hranicu daných možností. Nič viac a nič menej.”

“Keď spoznáš lásku ... láska je to, vďaka čomu hodno žiť. Keď s ňou každý deň žiješ. Zobúdzaš sa s ňou, držíš sa jej v nepohode a po prežitej nočnej more. Keď je láska tvoje útočisko pred smrťou, čo nás obklopuje a napĺňa ťa až po okraj, že to ani nedokážeš vyjadriť.”

“Prečítal som si Klausov list Mečiarovi, išiel som sa vyšabliť a potom som ho upravil pre svoju krátku správu bývalému premiérovi k sedemdesiatke: Vážený pán Vladimír Mečiar! Poznal som Vás ako politika, ktorý nevie dodržať slovo. A to nebolo a nie je v českej a slovenskej politike výnimočné. Poznal som Vás ako ako človeka, ktorý sa nebojí riskovať a pokojne so svojimi komplicmi okradne krajinu o miliardový majetok a organizuje štátom objednané kriminálne činy, násilné útoky či dokonca vraždy. Súčasne som Vás poznal ako štátnika, ktorý dokonale ovláda umenie klamať, manipulovať médiá a šíriť štátnu propagandu jedného názoru. Pre svoju zem a pre svoj národ ste nehľadali racionálne riešenia zásadných problémov. A to v dobe veľkých existenčných neistôt, ktoré väčšina občanov pociťuje dodnes, ale Vy a Vaša rodina a Vaši spojenci už dávno nie. Vôbec ma neprekvapuje, že svoju sedemdesiatku oslavujete v blahobyte, spokojne a šťastne na slobode, a nie vo väzení, kam podľa mňa patríte. A vlastne ma ani nezaráža, keď Vám blahoželajú premiér slovenskej republiky aj český prezident - vo svojej podstate sa podobáte ako vajce vajcu. Vaša verzia mafiánskeho kapitalizmu sa zakorenila mimoriadne hlboko. Pri príležitosti Vášho životného jubilea Vám úprimne želám, nech Vás nesúdi len história.”

“Prečo by sa neobetovala znovu? Čo na tom, že starosť strávim osamote, že bude otupno, clivo: komu to bude škodiť?”