“Si smutný, lebo dosť nepiješ. Vidno, že si cudzí a že sa nevyznáš v našich liekoch.”

“Voliť stranu skorumpovaných hajzlov len preto, že si v nej zakrúžkujem pár statočných, je ako jesť hovno, lebo v ňom ostali hrozienka.”

“Daj si na čas, nezlosti sa, povedz si, že to zvládneš a slová sa zvyčajne dostavia.”

“Počas jedného takéhoto kriku, keď tatino naháňal maminu po byte s rybou, ktorá mala ešte oči, som si uvedomila, že neviem, čo budem robiť, keď tu nebudú. Nejde o to, že si neviem navariť nič iné ako párky alebo že budem chodiť v pokrčených veciach, lebo neznášam žehlenie, alebo že nebudem mať z čoho platiť nájom, pretože si neviem predstaviť, že ma niekto zamestná. Prinajhoršom budem hladná, nezamestnaná a pokrčená, ale ako môže človek existovať bez svojich rodičov?”

“Je dobré uvedomiť si, že človek je smrteľný. Šťastie potom spočíva v tom, že žijem. To, že sa ráno prebudím, by malo byť dostatočným dôvodom na šťastie, aj keby to malo byť prebudenie do veľkého trápenia. Každé trápenie, ktoré je na nás zoslané, je možno určené na to, aby sme v sebe pokročili a vyrástli.”

“Z transatlantických hovorov ma ide rozhodiť, lebo v pozadí počujem šum oceánu a som celá nervózna, že nás počúvajú ryby alebo čo.”