“Z transatlantických hovorov ma ide rozhodiť, lebo v pozadí počujem šum oceánu a som celá nervózna, že nás počúvajú ryby alebo čo.”

“Počas jedného takéhoto kriku, keď tatino naháňal maminu po byte s rybou, ktorá mala ešte oči, som si uvedomila, že neviem, čo budem robiť, keď tu nebudú. Nejde o to, že si neviem navariť nič iné ako párky alebo že budem chodiť v pokrčených veciach, lebo neznášam žehlenie, alebo že nebudem mať z čoho platiť nájom, pretože si neviem predstaviť, že ma niekto zamestná. Prinajhoršom budem hladná, nezamestnaná a pokrčená, ale ako môže človek existovať bez svojich rodičov?”

“Existuje pošetilá představa, že nemá cenu něco dělat, pokud v tom nejste absolutně nejlepší, což vede k tomu, že většina z nás nedělá vůbec nic.”

“Pokud je to tak, že můžeme žít jen malou část z toho, co je v nás - co se stane se zbytkem?”

“Si smutný, lebo dosť nepiješ. Vidno, že si cudzí a že sa nevyznáš v našich liekoch.”

“Voliť stranu skorumpovaných hajzlov len preto, že si v nej zakrúžkujem pár statočných, je ako jesť hovno, lebo v ňom ostali hrozienka.”